Prechádzam sa cestou, necestouA snažím sa zabudnúťNa spoločníka, nechceného kamarátaKráča tesne popri mneA jeho meno je "Moje smutné ja"Také smutné meno...Nauč ma, ako trpezlivým byťKeď dôjde ako nezvanýAby som v pokoji došiel s nímK miestu radostiNauč ma, ako rozumný byťKeď dá sa do rečiAby som nebral príliš vážne Jeho reči boľavéPrechádzam sa cestou, necestouA snažím sa nemyslieťNa spoločníka, nechceného kamarátaNejde mi to, PaneKrok, čo krok je stále pri mneJeho kroky sú smutné...Nauč ma vidieť kvet jednoduchý poľnýv jeho pravých farbáchNaúč ma počuť spev lesných vtákovCítiť jemný vánokTeraz pozri, "Moje smutné ja"!Nemusím mať hlavu dolePohľadom odierať zem drsnú, kamenistúNemusím ťa už počúvaťPretože ty sa zmeníš, ver mi!Nebudeš sa viac volať "Moje smutné ja", lež "Moja radosť"Nebudeš viac vravieť Ošúchané monológy a dlhé smutné frázyBudeš lepším kamarátomVďaka ti, Pane, za Elán a PovzbudenieZnova si mi ich poslalA znova som ich stretol v pravý časVďaka ti, Priateľ...
16. aug 2006 o 21:36
Páči sa: 0x
Prečítané: 358x
Modlitba smutného človeka
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)